Určite si pamätáte na ten moment voľby ústavných sudcov, keď v prvom kole parlamentná komisia vypočúvala prihlásených adeptov. Kandidát Robert Fico vydržal odpovedať na tri otázky. Potom si bezprecedentne zobral slovo a začal diktovať komisii a v priamom prenose celému národu svoje pochybné myšlienky a podmienky. V jednej vete totálne inzultoval demokraciu, občanov, ústavu, majestát ústavného súdu. Ponížil komisiu a celú parlamentnú opozíciu. Slabulinký predseda komisie z jeho strany smer DI R. Madej nebol schopný oponovať predsedovi strany. Obludnosť momentu nepostrehli ani média.
Robert Fico čo prezentoval to aj začal plniť a po návrate z pohrebu využil svoju silu a zakázal koalícii voliť pripravených kandidátov. Tým začala kríza voľby ústavných sudcov, ktorá trvá 6 mesiacov.
Ústavný súd stále pracuje v oklieštenom zložení a nevyriešené prípady zákonite pribúdajú. Dnes je ich 708. Keď sa jedna kauza rieši v priemere 8 mesiacov, tak je to enormné množstvo práce.
Koaličný zlepenec podľahol tejto nechutnej hre. Nikomu nedochádzalo, že na 90% stále dookola prichádzajú tí istí kandidáti. Viac ich jednoducho nemá ambície a taký je bohužiaľ stav našej justície. Možno im táto divná hra aj vyhovovala, veď prakticky nemuseli nič robiť, lebo stále počúvali obohrané platne.
Medzitým R. Fico pochopil, že sa mu zatvára cesta do vysnívanej trafiky. Z Bruselu stiahol absolventa MGIMO M. Šefčoviča a dúfal, že sa cez neho predsa len dokáže dostať do Košíc. Mal smolu, pretože národ rýchlo odhalil falošné karty kariérneho diplomata a ten súboj o hrad zahanbujúco prehral.
Samozrejme R. Fico a jeho koaličná ekipa nevinných anjelikov začala hľadať vinníka za túto situáciu. Nepotrebovali veľa fantázie, veď do prezidenta A. Kisku sa vždy veľa zmestilo, tak sa všetka vina za cielenú sabotáž hodila na neho.
Divadelné predstavenie sa ťahalo par mesiacov až koalíciou nenávidený prezident A. Kiska skončil vo svojej funkcii. Nastúpila Zuzana Čaputová. Robert Fico okamžite vyštartoval po nej a aj jej nadiktoval svoje podmienky. Pani Zuzana s gráciou len siahla do šuplíka a vytiahla noty, ktoré cieľavedome a s rešpektom k ústave pripravil jej predchodca.
V prezidentskom paláci sa obratom vyskytli predseda vlády P. Pellegrini, predseda parlamentu A. Danko a depešu poslal aj bos tretej koaličnej nohy B. Bugár. S poriadnou dávkou masla na hlave unisono tvrdili, že keby bolo na nich, tak ústavní sudcovia by boli už dávno zvolení.
Ak dnes parlament navrhne dostatočný počet ústavných sudcov, tak to bude jedno z najväčších víťazstiev demokracie na Slovensku. Po 30 rokoch konečne budeme môcť povedať, že sa tu rysuje skutočné rozdelenie moci ako má byť. Justícia už nebude len tichým tieňom politických diktátorov, ale skutočne by mohla byť nezávislá. Konečne by mohla nastať reforma justície, ktorá stále funguje podľa komunistických pravidiel. Bol by to obrovský krok pre krajinu, pretože bez rovnosti pred zákonom sme len obyčajné onuce.
V neposlednom rade by to bolo i obrovské víťazstvo A. Kisku, ktorý odolal politickým tlakom i 5 ročnému ponižovaniu Robertom Ficom a nezradil národ v prospech pochybných elít. Teraz keď už nemusí dodržovať prezidentský protokol určite prehovorí viac hlasom ľudu a môžeme očakávať viaceré skvelé ťahy, ktoré nepomôžu len ich ľuďom, ale všetkým občanom a celej krajine.
P.S. Diskutujúcich prosím, aby našli silu odlíšiť konanie Andreja Kisku ako politika a ctili prezumpciu neviny Andreja K..
Ďakujem.