Trinasty Hrac

Dnes je presne týždeň čo tréner futbalovej reprezentácie Ján Kozák odohral svojich posledných ,,90 minút“ a v tlačovej besede zhodnotil svoju prácu pri mužstve. V jej závere povedal pár subjektívnych názorov, ktoré boli samozrejme pretavené do ostrej a občas i vyváženej kritiky vo všetkých médiach.

Veci sa trochu usadili, emócie vychladli a ja sa pokúsim pozrieť na celú aféru trochu odlišným pohľadom, pretože pár udalosti bolo prehliadnutých a pár veci v športovej žurnalistike sa pred verejnosťou zatajuje dlhodobo.  

Kto prejav trénera Kozáka sledoval, tak videl 100% profesionála, ktorý futbal miluje každou bunkou svojho tela, ktorý má prirodzený rešpekt v schopnosti svojich zverencov, ktorý sa snaží stratégiu športového boja pochopiť vo všetkých rovinách, ktorý hľadá jemné detaily na vylepšenie i v čase keď hráči popíjajú a my spokojne spíme. Určite, že mohol si zahryznúť do samoľúbeho jazyka a zdržať sa niektorých vyjadrení, ale potom by to nebol on a jeho profesionalita by bola dokonalá a to by sme už nevydržali.

Novinári. Prvý vlastný gól dostalo Slovensko už v nedeľu podvečer, keď český denník Idnes ako prvý informoval o odstúpení trénera reprezentácie. Miestni novinári sú na tom asi skutočne katastrofálne, keď nemajú žiadne užšie kontakty na zväz aby mohli informovať ako prvé. Byť prvý je novinárskou alfou a omegou. Kto sleduje šport pravidelnejšie, vie, že tento jav, keď zahraničné média informujú o lokálnych udalostiach skôr sa vyskytuje pomerne často.

Druhý vlastný gól si novinári strelili v nasledujúce tri dni do tlačovej debaty. Nikto nebol schopný presliediť miestne bary, kluby, reštaurácie a hľadať čriepky príbehu. Nikto nepresvedčil lokálne krásavice aby ukázali selfíčka s prevarenými sokolmi. Nikto nedokázal uverejniť správu, ktorou by konkurencii vytrel zrak a presvedčil o svojej novinárskej výnimočnosti. Internetový žurnalizmus je síce pekný, ale občas treba vystúpiť z komfortnej zóny a o sólo kapra zabojovať. Senec určite nie je Šanghaj.

Tretí vlastný gól. Od stredy do stredy som prečítal kvantum článkov na tému Kozák, ale ani jeden nepriniesol odkaz na článok pána Hašana, ktorý spomínal tréner Kozák. Na stránke športu sú dostupne všetky jeho články a je záhadou, prečo to nikto nerozpitval a nekonfrontoval vyjadrenia trénera v tak chúlostivej veci, keď hráči chceli údajne podniknúť fyzický útok na novinára.

Štvrtý vlastný gól je trvalý. Od roku 1989 neboli lokálne printové média schopné etablovať zvykové štandardy novinárskej práce z vyspelých krajín. Okrem Lukáša Vráblika neregistrujem žiadneho novinára, ktorý by pravidelne prispieval do zahraničných médii. Zúfale je keď pomyselná vlajková loď športového žurnalizmu RTVS nie je schopná priniesť štandardný výkop svojich každodenných správ presne v ten istý čas. Góly -Body -Sekundy začínajú v časoch od 19-50 do 19-59 a divák nikdy nevie kedy. Ak náhodou chce vidieť niečo dôležité, tak musí trčať u obrazovky ako na povel. Politické správy pritom začínajú vždy presne.

Páni novinári, myslíte, že keby bol na Vašom mieste pán Kozák, tak by sa takýchto amatérskych chýb dopustil? Ja som presvedčený, že minimálne trom vlastencom by zabránil. Netreba na to veľa, stačí len dôslednejšie čítať hru a fanúšika, diváka, čitateľa, poslucháča postaviť na piedestál na ktorom trčia Vaše egá.